Kategória: Kurzy a projekty OBS

V priebehu decembra 2020 až marca 2021 sme realizovali projekt Moje mi(e)sto, ktorý bol podporený v rámci programu Hodina deťom od Nadácie pre deti Slovenska. Zapojili sa do neho dve organizácie, Protectwork Malacky a Centrum pre deti a rodiny Prešov. V rámci projektu sa obe účastnícke skupiny venovali vlastným dobrovoľníckym projektom, ktoré si pripravili. Prinášame reflexiu projektu jednej z účastníčok, Emy.

Písal sa rok 2020 a potom aj 2021. Plány nám ale takmer prerušila pandémia Covid. Niektorí z nás boli z CDRka v Prešove a niektorí z Protectworku z Malaciek.

Nikdy sme sa nestretli a na dobrovoľníckych projektoch sme pracovali všetci samostatne. Aj napriek tomu sme dokázali fungovať ako tím a pri dodržiavaní hygienických opatrení sme dosiahli peknú vec.

Bol to super pocit, vedieť, že niekomu pomáhame. K tomu sme si aj rozvíjali vlastné zručnosti a schopnosť pracovať v tíme. Zoom stretnutia a podpora od Mišky, Peťa, Miriam, Alenky a Táni. V Prešove sa nám podarilo skrášliť okolie nášho CDRka a zoganizovať zábavný deň pre zdravotne znevýhodnené deti. V Malackách sme vytvorili vedomostnú hru cez aplikáciu Actionbound a vysadili tri lipy. Vedomostná hra pomôže mladším žiakom naučiť sa rôznych opeľovačoch zábavným a moderným spôsobom.

A čo sme získali?

Samostatnosť:

„Ak žijete s rodičmi pod jednou strechou, väčšinou nie ste samostatný, pretože rozhoduje za vás niekto iný. Pri dobrovoľníctve je to inak. Očakáva sa, že pri tejto práci budete samostatný, prinesiete vlastné nápady a samostatne či s pomocou ďalších dobrovoľníkov ich aj zrealizujete a to je na tom krásne.
V mojom veku (15 rokov) v podstate neviem, čo je to samostatnosť, pokiaľ som nevystrela krídla z bezpečného rodinného prostredia, kde mám takmer všetko… Dobrovoľníckou prácou sa mladý človek začína postupne oťukávať a zisťovať, čo je to život v pravom slova zmysle.

Projekt ma naučil samostatne rozmýšľať, samostatne plniť úlohy bez toho, aby som sa spoliehala na niekoho, kto to za mňa urobí(napríklad doma, ak neumyjem riad, mama to za mňa aj tak urobí). V projekte to takto nefunguje, časový harmonogram projektu a jeho postupné kroky ma nútia byť v pohybe a realizovať ich, nakoľko nadväzujú jedna na druhú.“

Zodpovednosť:

„Mladý človek si neplánuje veci dopredu, teda neplánuje takmer vôbec. S dobrovoľníctvom pribúdali rôzne úlohy, ktoré ma naučili efektívne plánovať svoj čas… tiež som si zo začiatku hovorila, že na čo mi to bude, však všetko nosím v hlave, no čas ukázal, že robenie zoznamu úloh a osobných cieľov je dobrou pomôckou k dosahovaniu toho, čo som si naplánovala v projekte krok po kroku, dnes dokážem plánovať bez problémov, plánujem stretnutia, značím si termíny či riešim problémy.

Práca na projekte ma naučila zodpovednosti, je to určitý záväzok nielen naplniť ciele projektu, ale hlavne vlastný záväzok stať sa dobrým komunitným lídrom, ktorý bude príkladom pre iných mladým ľudí v mojej komunite tak, aby videli zmysel v dobrovoľníctve a aktívne sa zapájali do budovania komunity okolo seba. Mladí ľudia dokážu mať veľkú silu, avšak ak sa aktivity realizujú spoločne, je tento výsledok ešte väčší, ak sa robí v komunite.“

Komunikačné schopnosti a tímová práca:

„Keď sa ma niekto opýtal, či mám dobré komunikačné zručnosti, samozrejme som odpovedala áno, veď rozprávať viem a nebojím sa. To som však nevedela, čo všetko komunikácia zahŕňa, vďaka projektu som sa naučila komunikovať telefonicky, ale aj emailom, správnym oslovením, vyslovením požiadavky a poďakovaním.

Práca v tíme nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, pretože každý človek v tíme má vlastné povahové črty, predstavy, potreby, ale aj očakávania, a s tým som sa stretla pri realizácii projektu aj ja. Musela som sa naučiť počúvať druhých, pomôcť slabším, ak v projekte nestíhali, ale hlavne udržať všetkých „spokojných“, aby nestratili motiváciu pracovať na projekte, to je to najťažšie. Udržať tím projektu pokope, to sa mi ako líderke podarilo vďaka pravidelnej komunikácii a pravidelnými online stretnutiami, kde sme mali možnosť diskutovať o napredovaní projektu, o prekážkach a hľadať riešenia.“

Autorka: Ema Zámečníková

V novembri 2019 sa v Suchej nad Parnou pri Trnave stretli zástupcovia a zástupkyne šiestich partnerských organizácií zo Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska. Navzájom sa sieťovali a diskutovali o možnostiach spolupráce pri spájaní prístupov outdoorového vzdelávania a tzv. wilderness therapy alebo terapie divočinou v práci s mládežou. Prečítajte si ako seminár prebiehal slovami účastníčky Veroniky.

Wilderness therapy je veľmi zaujímavý koncept často používaný v USA, Kanade, Austrálii alebo napríklad v Škandinávii. Postupne sa stále viac dostáva aj do Európy. Robiť terapiu divočinou v krajine, ktorá divočinu nemá znie ako pravá výzva. No a keďže Outward Bound je aj o výzvach, stretli sme sa v novembri kúsok od Suchej nad Parnou v útulnom Penzióne pri priehrade, a by sme sa spolu pozreli na to, aké sú možnosti takejto terapie v našom prostredí. Aby sme na to neboli sami, spojili sme sa s podobne zapálenými ľuďmi z organizácií v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku. Keď sa na jednom mieste stretnú ľudia s rovnakou vášňou, nemôže to dopadnúť inak ako dobre. Mala som možnosť byť súčasťou tejto inšpiratívnej skupiny a preto sa s vami chcem podeliť o energiu, ktorú sme spolu zdieľali.

Prvé dni sa niesli v duchu otázky: Čo to vlastne terapia divočinou je a ako funguje? Nebolo to vždy jednoduché, no nakoniec sme sa dopracovali k podľa nás základným princípom. Ak by vás táto téma zaujala, viac zaujímavých informácií môžete nájsť aj na stránkach českej Asociácie pre terapiu divočinou a dobrodružstvom. Terapia divočinou využíva prirodzený liečebný potenciál prírody. Takto z vykúrenej izby sa jej nástroje môžu zdať až banálne – pozorovanie rieky, plynutie oblakov na oblohe, pocit vetra a dažďa na pokožke, zážitok nepohody a radosť, keď vám v mokrom lese vznikne pod rukami oheň. Každý z týchto zážitkov ponúka nekonečné množstvo paralel ku každodennému životu. Keď si doprajeme dostatok času, môže nám pobyt v prírode ponúknuť nové vhľady a inšpirácie na prekonanie problémov, s ktorými práve bojujeme. Príroda je v niektorých momentoch neúprosná a vyvedie nás z nášho komfortu. Predstavte si situáciu, keď v daždi, mokrí a unavení kráčate lesom. Viete, že miesto, kde si budete môcť oddýchnuť je vzdialené ešte 2km. Môžete sa hnevať, nadávať, vzdať sa a sadnúť si do blata, plakať alebo naopak smiať sa a skočiť natruc do najbližšej mláky. Nezáleží na tom, ako zareagujete, realita bude rovnaká – musíte ešte 2 kilometre kráčať a vaša reakcia na tom nič nezmení. V takýchto situáciách máte možnosť lepšie spoznať svoje zažité vzorce správania, limity ale aj silné stránky. Keď to zvládnete, ostane vám dobrý pocit z prekonanej výzvy. Na druhú stranu viete v prírode nájsť zdroje, ktoré vám pri problémoch pomáhajú – vodu, drevo na oheň, jedlo, prirodzený úkryt, ale tiež pokoj, relax a novú energiu.

Zásadným v terapii divočinou je, že na problémy nikdy nie ste sám. Celý čas vás sprevádza terapeut, pripravený podporiť vás, keď sa zdá, že vaše vnútorné zdroje nestačia. Je pripravený riešiť všetky krízové situácie. Tento bezpečný priestor odlišuje terapiu divočinou od iných expedičných kurzov, napr. pri zážitkovej pedagogike. Veľmi často sa pri terapii pracuje aj v skupine a využíva sa skupinová dynamika. Skupina ponúka oporu a pocit spolunáležitosti, keďže všetkými problémami prechádzate spolu. Liečivým môže byť aj uvedomenie si svojej vlastnej hodnoty pre skupinu, vnímať čo jej dávam, zažiť pocit, že môžem byť funkčným článkom celku a moje dary vedia pomáhať iným.

Na zažitie takýchto benefitov nemusíte cestovať do ďalekého pralesa. Akýmkoľvek pobytom v prírode sa znovupripájame k svojmu pôvodnému prirodzenému prostrediu. Náš seminár bol toho príkladom. Celú našu divočinu tvorilo jazero, pás stromov a rozorané polia. Napriek tomu sme sa tam dokázali šesť dní túlať, strácať, nachádzať a prepájať. Nie len s prírodou, ale aj so sebou navzájom. Zistili sme, kto na akých projektoch v jednotlivých organizáciách pracuje, vymenili sme si praktické rady pri organizovaní expedícií a ako inak, na vlastnej koži sme si zažili pár techník, ktoré sa pri terapii divočinou využívajú. Chcieť vám preniesť cez slová energiu, ktorú sme si z kurzu odniesli, by bolo ako opisovať vôňu dažďa. Našťastie pre vás, po pár dňoch vzájomného spoznávania sa k slovu dostala aj kreativita. Vymysleli sme niekoľko zaujímavých projektov a verím, že mnohé z nich čoskoro uzrú svetlo sveta. Takže ak vás terapia divočinou zaujala, čoskoro bude príležitosť vyskúšať si ju aj osobne.

Autorka: Veronika Spišková

Projekt Wilderness Therapy Opportunities bol realizovaný s podporou grantového programu Erasmus+ pre mládež a šport.

Viac o projekte Wilderness Therapy Opportunities tu.

Autor fotografií: Szilárd L. Márton

In May 2019, twenty-four participants, five trainers and 12 nationalities from across Europe joined together for ten days of developing kayaking skills and learning new experiential education methods and about each other’s cultures in the Heart of Europe — Slovakia.

The Creating Paddle Ability training course was organized by Outward Bound Slovakia and financed through the Visegrad Fund and the European Union scheme Erasmus+, which offers opportunities for learning and development for young people (and beyond!). This course was a pilot project for Outward Bound Slovakia. It emerged from the need to train facilitators, instructors, youth workers, and volunteers from Central Europe in using water-based activities in experiential education programming and work with youth.

Even though kayaking has a long tradition in Central European countries as both a sport and a recreational activity, its application in outdoor education is gaining traction only recently. The interest in implementing kayaking programs as a platform for personal development is growing. For this reason there is a strong need to develop the professional knowledge and skills of instructors and facilitators to run safe and effective programs. Creating Paddle Ability was likely the first course in Slovakia to offer an opportunity for its participants to take an American Canoe Association kayaking assessment.

The project included instructors and facilitators from Outward Bound Romania, Outward Bound Croatia, Outward Bound Finland, Outward Bound Slovakia, and Prázdninová škola Lipnice (Outward Bound Czech Republic), together with Élményakadémia (Hungary), and Plusko (Slovakia) — organizations which offer programs based on experiential education. It is always great to learn from the work of others and so the course created a platform for Outward Bound Schools and non-profit organizations to meet and exchange best practices. The trainers team was composed of experts from five different countries — Ireland, Croatia, Slovakia, Austria and Bulgaria. The diversity of backgrounds, nationalities, and cultures created exciting dynamics in the group.

It was a challenging course for both the participants and the trainers. At the time of the course in May, the Danube had risen due to melting snow in the river’s upper reaches and with it the level of challenge rose as well. During the expedition, which was a core program element, the participants had the chance to experience the Danube channels under unusual conditions. The highlight was the half-day experiential program designed and run by the participants for youth from different backgrounds. The participants went Outward Bound by implementing their newly acquired skills and knowledge and teaching 20 young people basic paddling skills.

Inspiration is the word that best describes the outcome of this project, both for the participants and trainers, who would like to keep developing in outdoor education, and for the organizations, which are looking at ways to implement more kayaking and water-based activities in their programming. We are definitely motivated to develop the program further — either by making it happen in another partner country or through developing a second stage.

Author: Mariya Georgieva

This article was originally published in Outward Bound International Journal, 2019 Edition, available online here.

More about Creating Paddle Ability project in Slovak language can be found here.

Tím Outward Bound Slovensko je v „polčase“ medzinárodného projektu „From Us to You – International“, na ktorom spolupracuje s organizáciami Outward Bound Rumunsko, Elményakadémia z Maďarska a Nordic European Mobility zo Švédska. Projekt nadväzuje na koncept posilňovania kompetencií detí z Rómskych osád, ktorý sme mali možnosť overiť a ohmatať si minulý rok v spolupráci s Človek v ohrození. Tento rok sme do projektu pozvali Centrá pre deti a rodiny (kedysi detské domovy) s cieľom podporiť rozvoj mladých ľudí z týchto zariadení a poskytnúť im príležitosť zažiť si výzvy aj radosti dobrovoľníctva, tímovej spolupráce, plánovania a realizácie dobrovoľníckych projektov. Mladí účastníci a účastníčky zatiaľ zvládli úvodný team building,  plánovanie projektu a realizáciu naplánovaných aktivít. Zaujímalo nás, ako vnímajú projekt v tomto „polčase“ samotní účastníci a účastníčky. Spoločné dojmy a priebeh dobrovoľníctva zhrnula Mária Ďurašková z CDR Nižná Kamenica.

Od nás pre vás  – pomáhame ľuďom bez domova

Chceli by sme sa vám predstaviť, ako mladí ľudia z detských domovov, ktorí sa rozhodli pomôcť ľuďom, s podobným osudom. Ked som sa prvýkrát dozvedela, komu ideme pomáhať bola som nervózna, bála som sa toho, ako to všetko dopadne, aká bude ich reakcia a či sa im to bude páčiť, no zároveň som bola šťastná, pretože som to vždy chcela skúsiť. Nevedela som, čo ma tam čaká, s akými ľuďmi sa tam stretnem, no bola som pripravená skúsiť to.

Boli sme ubytovaní v hoteli v Prešove, kde sme si spoločne chystali program. Partiu, ktorú som tam spoznala sa nedá ani opísať. Sú to úžasní ľudia s dobrým srdcom, ktorí zmenili môj život. Vždy sme sa navzájom povzbudzovali a jeden druhému zlepšovali náladu. Ciele, za ktorými sme šli, sa nám vyplnili. Na projekte v Prešove sme všetci usilovne pracovali. Spoločne sme vyzbierali pre ľudí bez domova veci, ktoré potrebujú. Pár dievčat bolo vybraných pre pečenie koláčov. Vyzerali veľmi dobre a o to lepšie chutili. Ostatní sme boli zapojení do programu. Vymýšľali sme rôzne aktivity, ktoré sme si aj my veľmi radi zahrali. Program bol bohatý. Mnoho spevov a tancov. Deň, na ktorý sme všetci tak dlho čakali bol za dverami. Spokojné a usmiate tváre, ktoré som tam videla ma presvedčili o tom, že sa nám to podarilo. Spoločnými silami sme to zvládli. Poslednou čerešničkou na torte bola prichystaná diskotéka, na ktorej si to všetci perfektne užívali. Spokojným pocitom sme odchádzali od ľudí, ktorí nám ukázali, že aj málo je veľa.

Autorka: Mária Ďurašková, účastníčka projektu

Mladých účastníkov projektu čaká ešte víkendové vyhodnotenie a niekoľko aktivít zameraných na predstavenie výstupov projektu na Slovensku aj v zahraničí. Tešíme sa, že im vieme ponúknuť aj možnosť zúčastniť sa medzinárodného vzdelávania mladých lídrov v Maďarsku. Držíme im aj sebe palce!

Projekt „From Us To You – International“ je realizovaný s podporou grantového programu Erasmus+ pre mládež a šport.

Viac o projekte From Us To You nájdete tu.

V spolupráci s organizáciou Človek v ohrození sme realizovali projekt pre podporu a posilnenie mladých ľudí z rómskej komunity. V rámci neho sa 14 mladých odvážlivcov spolu s nami pustilo do veľkého dobrodružstva. Prečítajte si, čo projekt znamenal pre jednu z lektoriek, Shoshanu.

Niektoré lekcie z pokory dostanete vtedy, keď ich čakáte najmenej. Pre mňa bola najväčšou lekciou posledných mesiacov možnosť byť lektorkou v projekte Support and Empower Roma Youth. Za komplikovaným názvom sa skrýva ešte náročnejšia myšlienka – tábor pre mladých z rómskych komunít, behom ktorého mali vymyslieť a zrealizovať vlastný dobrovoľnícky projekt. Ak máte v tomto momente pochybnosti, ste na tom rovnako ako v prvom momente ja. Na začiatku mi to prišlo ako nereálny cieľ. Dnes sa na svoje pôvodné obavy dívam s pobavením.

Moje prvé stretnutie s našimi deckami bolo miernym šokom. Už na prvý pohľad bolo zjavné, že máme na starosti rôznorodú skupinku veľmi živých deciek z úplne iného prostredia, než do akého sme ich priviezli. Prvé dni sme sa sami seba pýtali, či sme si neodhryzli priveľké sústo, či decká zvládnu aktivity, ktoré sme pre nich pripravili, či zvládnu expedíciu, či vymyslia a naplánujú dobrovoľníctvo. Takmer každý náš plán mal aj plány B a C.

Nakoniec sme ale žiadne plány B nepotrebovali. Decká nás prekvapili svojím prístupom a odhodlaním. Desaťkilometrová expedícia s prespávačkou na hrade? V pohode. Vynášať vedrá piesku na hrad a pomáhať s jeho opravou? Jeden chalan vyniesol 20 vedier. Vymyslieť dobrovoľnícky projekt? Decká ponúkli takmer 20 nápadov a nakoniec mali problém vybrať si z nich len dva.

Deti nás poučili o zápale aj radosti

Na druhom kempe decká realizovali dobrovoľnícky projekt v obci Sveržov, odkiaľ pochádzala väčšina našich mládežníkov. V komunite zorganizovali koncert, pre svojich mladších kamarátov a súrodencov prichystali hry, súťaže a opekačku. Deti, ktoré majú v Komunitnom centre Sveržov vlastnú kapelu, naučili ostatných všetky texty, aby mohli vystupovať spoločne. Jedno z dievčat si celý deň písalo svoje moderovacie vstupy a učilo sa ich čo najviac naspamäť. Na treťom kempe sa deti rozhodli rovno pre dva projekty. Jedným z nich bola potravinová pomoc v rómskej osade Dlhé Stráže, druhou zasa vymaľovanie toaliet na ZŠ v Roškovciach, ktorú niektorí z nich navštevovali.

Kým sme si my ako lektori mysleli, že deti niečo učíme o svete mimo ich komunity, o zodpovednosti, o tímovej práci, o ich schopnostiach a možnosti meniť svoje okolie skrz dobrovoľníctvo, oni nás učili iné lekcie. O odvahe, keď ani na chvíľku nezaváhali pri nízkych lanových prekážkach. O skromnosti, keď chceli pomôcť „niekomu skutočne chudobnému, nie u nás v komunite, ale napríklad bezdomovcom v Levoči“. O tímovej práci, vždy, keď mali niečo tvoriť alebo prekonávať spoločne. O zápale pre vec, keď sa po polhodinovej diskusii ako spravodlivo rozdeliť potravinovú pomoc, rozhodli rozdať ju. Napriek tomu, že by niekoho mohla aj uraziť či vyvolať nepokoj v obci. O tom, že tancovať sa dá aj o ôsmej ráno a že na kvalite nahrávky nezáleží. Hlavne nech hrá nahlas.

No nebola to len zásluha detí, že tábory dopadli nad očakávania. Hlavnú zásluhu na tom mal výborný tím lektorov z organizácií Človek v ohrození a Outward Bound Slovensko, ale aj kolegovia z maďarskej Elemenyakadémie, ktorí sa nebáli podeliť o svoje know-how a uistili sa, že sme na svoju úlohu lektorov pripravení čo najlepšie.

Autorka: Shoshana Chovan

Vzdelávací program bol realizovaný v rámci strategického partnerstva Erasmus+ a podpore z Nadácie Volkswagen.

Video: Tatiana Černochová