„VŠETKO BOLO INAK, ALE AJ TAK DOBRE!“
V priebehu decembra 2020 až marca 2021 sme realizovali projekt Moje mi(e)sto, ktorý bol podporený v rámci programu Hodina deťom od Nadácie pre deti Slovenska. Zapojili sa do neho dve organizácie, Protectwork Malacky a Centrum pre deti a rodiny Prešov. V rámci projektu sa obe účastnícke skupiny venovali vlastným dobrovoľníckym projektom, ktoré si pripravili. Prinášame reflexiu projektu jednej z účastníčok, Emy.
Písal sa rok 2020 a potom aj 2021. Plány nám ale takmer prerušila pandémia Covid. Niektorí z nás boli z CDRka v Prešove a niektorí z Protectworku z Malaciek.
Nikdy sme sa nestretli a na dobrovoľníckych projektoch sme pracovali všetci samostatne. Aj napriek tomu sme dokázali fungovať ako tím a pri dodržiavaní hygienických opatrení sme dosiahli peknú vec.
Bol to super pocit, vedieť, že niekomu pomáhame. K tomu sme si aj rozvíjali vlastné zručnosti a schopnosť pracovať v tíme. Zoom stretnutia a podpora od Mišky, Peťa, Miriam, Alenky a Táni. V Prešove sa nám podarilo skrášliť okolie nášho CDRka a zoganizovať zábavný deň pre zdravotne znevýhodnené deti. V Malackách sme vytvorili vedomostnú hru cez aplikáciu Actionbound a vysadili tri lipy. Vedomostná hra pomôže mladším žiakom naučiť sa rôznych opeľovačoch zábavným a moderným spôsobom.
A čo sme získali?
Samostatnosť:
„Ak žijete s rodičmi pod jednou strechou, väčšinou nie ste samostatný, pretože rozhoduje za vás niekto iný. Pri dobrovoľníctve je to inak. Očakáva sa, že pri tejto práci budete samostatný, prinesiete vlastné nápady a samostatne či s pomocou ďalších dobrovoľníkov ich aj zrealizujete a to je na tom krásne.
V mojom veku (15 rokov) v podstate neviem, čo je to samostatnosť, pokiaľ som nevystrela krídla z bezpečného rodinného prostredia, kde mám takmer všetko… Dobrovoľníckou prácou sa mladý človek začína postupne oťukávať a zisťovať, čo je to život v pravom slova zmysle.
Projekt ma naučil samostatne rozmýšľať, samostatne plniť úlohy bez toho, aby som sa spoliehala na niekoho, kto to za mňa urobí(napríklad doma, ak neumyjem riad, mama to za mňa aj tak urobí). V projekte to takto nefunguje, časový harmonogram projektu a jeho postupné kroky ma nútia byť v pohybe a realizovať ich, nakoľko nadväzujú jedna na druhú.“
Zodpovednosť:
„Mladý človek si neplánuje veci dopredu, teda neplánuje takmer vôbec. S dobrovoľníctvom pribúdali rôzne úlohy, ktoré ma naučili efektívne plánovať svoj čas… tiež som si zo začiatku hovorila, že na čo mi to bude, však všetko nosím v hlave, no čas ukázal, že robenie zoznamu úloh a osobných cieľov je dobrou pomôckou k dosahovaniu toho, čo som si naplánovala v projekte krok po kroku, dnes dokážem plánovať bez problémov, plánujem stretnutia, značím si termíny či riešim problémy.
Práca na projekte ma naučila zodpovednosti, je to určitý záväzok nielen naplniť ciele projektu, ale hlavne vlastný záväzok stať sa dobrým komunitným lídrom, ktorý bude príkladom pre iných mladým ľudí v mojej komunite tak, aby videli zmysel v dobrovoľníctve a aktívne sa zapájali do budovania komunity okolo seba. Mladí ľudia dokážu mať veľkú silu, avšak ak sa aktivity realizujú spoločne, je tento výsledok ešte väčší, ak sa robí v komunite.“
Komunikačné schopnosti a tímová práca:
„Keď sa ma niekto opýtal, či mám dobré komunikačné zručnosti, samozrejme som odpovedala áno, veď rozprávať viem a nebojím sa. To som však nevedela, čo všetko komunikácia zahŕňa, vďaka projektu som sa naučila komunikovať telefonicky, ale aj emailom, správnym oslovením, vyslovením požiadavky a poďakovaním.
Práca v tíme nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, pretože každý človek v tíme má vlastné povahové črty, predstavy, potreby, ale aj očakávania, a s tým som sa stretla pri realizácii projektu aj ja. Musela som sa naučiť počúvať druhých, pomôcť slabším, ak v projekte nestíhali, ale hlavne udržať všetkých „spokojných“, aby nestratili motiváciu pracovať na projekte, to je to najťažšie. Udržať tím projektu pokope, to sa mi ako líderke podarilo vďaka pravidelnej komunikácii a pravidelnými online stretnutiami, kde sme mali možnosť diskutovať o napredovaní projektu, o prekážkach a hľadať riešenia.“
Autorka: Ema Zámečníková
